Internet dáva možnosť komunikovať anonymne, bez overovania identity, veku či úmyslov. Aj preto je vydávanie sa za inú osobu – tzv. online impersonation – jedným z hlavných rizík pre deti a dospievajúcich.

Aj deti sú online a môžu byť v ohrození, foto: J. M. Cameron, pexels
Veľmi častým javom je, že dospelý človek sa vydáva za dieťa alebo rovesníka. Vmiesi sa do hráčskeho fóra, na sociálnu sieť, do diskusie mladých o niečom z ich sveta. Môže zmeniť pohlavie, vek, vytvoriť falošný profil na sociálnej sieti alebo v online hre. Toto správanie samo o sebe ešte nemusí byť nezákonné, ale stáva sa mimoriadne nebezpečné vo chvíli, keď začne byť cielene rozvíjané – čo nás privádza k pojmu, ktorý v kyberbezpečnosti označuje tento proces:
Grooming: Systematické približovanie sa k dieťaťu
Grooming je odborný pojem pre budovanie dôvery s cieľom manipulácie dieťaťa alebo tínedžera. Je to fáza prípravy, počas ktorej sa útočník (tzv. online predátor) snaží získať prístup k dieťaťu, ovplyvniť ho, a postupne znížiť jeho obranyschopnosť. Vzťah môže na začiatku pôsobiť nevinne – ako obyčajné priateľstvo, záujem o spoločné záľuby, podpora pri školských alebo osobných problémoch. Tieto situácie sa opakujú v knihe Temná stránka slovenského internetu, ktorá by mala byť povinným čítaním študentov a školákov. Aj keď skôr ich rodičov.
Groomer nemusí byť hneď sexuálny útočník. Niektorí hľadajú pozornosť, iní naplnenie psychologickej potreby kontroly, ďalší môžu konať zo zvedavosti či deviácie. V mnohých prípadoch však nasleduje prechod do fázy manipulácie a citového vydierania.
Fázy groomingu (podľa organizácie NSPCC a EUROPOL)
- Identifikácia a kontakt – útočník nájde dieťa cez chat, sociálnu sieť, hru, Discord alebo TikTok.
- Budovanie dôvery – simuluje priateľstvo, záujem, empatiu, navodzuje pocit výnimočnosti.
- Izolácia – povzbudzuje dieťa, aby sa zverovalo iba jemu („nikomu to nehovor“), často znevažuje rodičov a iných dospelých.
- Testovanie hraníc – posiela dvojsmyselné správy, žiada fotografie, zisťuje ochotu mlčať.
- Sexualizácia vzťahu / manipulácia – žiada intímne fotky, snaží sa o fyzické stretnutie, používa nátlak.
- Kontrola alebo vydieranie – ak má kompromitujúci materiál, hrozí jeho zverejnením (tzv. sextortion).
Ďalšie odborné pojmy, zaužívané heslá a techniky
Catfishing
Vydávanie sa za úplne inú osobu na internete – často s falošným profilom, menom, fotkami a osobnosťou – s cieľom emocionálne zmanipulovať, oklamať alebo získať dôveru obete. Nezahŕňa vždy sexuálny kontext.
Bežné pri online „vzťahoch“, priateľstvách, ale aj v prípadoch podvodov.
Sextortion
Forma vydierania, pri ktorej útočník vyžaduje peniaze, ďalšie intímne materiály alebo iné výhody pod hrozbou zverejnenia už získaného sexuálne explicitného obsahu.
Získanie takéhoto obsahu môže byť dobrovoľné (zmanipulované) alebo cez hacknuté zariadenie. Termín kombinuje „sex“ a „extortion“ (vydieranie).
Social engineering
Manipulatívna technika, ktorou sa útočník snaží presvedčiť obeť, aby prezradila citlivé informácie (heslá, údaje), alebo vykonala určité činy (napr. kliknutie na odkaz, otvorenie prílohy), zneužívajúc psychologické triky ako dôvera, autorita, strach alebo naliehavosť.
Bežne využívané v phishingu, ale aj v konverzáciách cez chaty či falošné zákaznícke podpory.
Cybergrooming
Proces systematického nadväzovania dôverného vzťahu s dieťaťom prostredníctvom internetu, ktorého cieľom je manipulácia vedúca k sexuálnemu zneužitiu, získaniu intímneho obsahu alebo osobnému stretnutiu.
Je to presne to isté ako grooming, len výlučne v online prostredí.
Online luring
Lákanie dieťaťa alebo dospievajúceho na osobné stretnutie cez internet, často pomocou lživých sľubov, manipulácie alebo predstierania vzťahu.
V niektorých legislatívach (napr. USA, Kanada) je „luring a child online“ samostatným trestným činom.
Digital footprint exploitation
Zneužitie digitálnej stopy – t.j. starších verejne dostupných príspevkov, fotiek, komentárov alebo metadát – na budovanie dôvery alebo cielenú manipuláciu. Napríklad upravuje otázky, podľa získaných informácií mení svoje správanie, vymyslený príbeh a pod. Útočník využíva to, čo už obeť zverejnila, na zosobnenie záujmu, vylákanie ďalších podrobností alebo vydieranie.
Typické v prípadoch, keď útočník „vie o obeti príliš veľa“ hneď od začiatku.
Psychologický dopad a reakcia detí
Deti, ktoré zistia, že osoba na druhej strane nebola tým, za koho sa vydávala, môžu prežiť šok, hanbu, sklamanie alebo pocit zrady. Ak už došlo k zdieľaniu osobných údajov, fotiek alebo videí, nastupuje strach, že sa všetko prevalí. Práve tento strach často útočník využíva na pokračovanie manipulácie.
Prvým viditeľným znakom ohrozenia môže byť zmena správania, tajnôstkárstvo, odopieranie informácií o nových online „priateľoch“ alebo nečakané výbuchy emócií.
Riziko osobného stretnutia
Najkritickejším bodom je fyzické stretnutie, najmä ak sa odohrá bez vedomia dospelých. Stretnutie môže mať kriminálne následky, vrátane zneužitia, únosu alebo násilia. V roku 2025 tieto riziká narastajú aj pre zvyšujúci sa výskyt deepfake technológií, ktoré môžu presvedčiť dieťa, že osoba na druhej strane vyzerá tak, ako ju ukazuje profilový obrázok.
Ako môžu rodičia, učitelia a odborníci reagovať?
- Učiť deti, že neznámy online priateľ nie je dôveryhodný, nech je akokoľvek milý.
- Viesť rozhovor otvorene, bez nátlaku, aby sa dieťa nebálo hovoriť o zvláštnej komunikácii.
- Používať rodičovské nástroje, monitorovanie času stráveného online, sledovanie anonymných četov.
- Reagovať na zmeny v správaní dieťaťa – uzatváranie sa, strach, nervozita pri zmienke o mobile.
- Hlásiť podozrivé správy polícii alebo cez platformy ako Bezpečný internet, Zodpovedne.sk, na HOAX.SK a ak to práve ide, aj na FB stránkach Polície. ideálne však osloviť políciu osobme.
Online komunikácia nie je hra
Aj v roku 2025 platí: za každou IP adresou je reálny človek s reálnymi úmyslami. Pre deti, ktoré vyrastajú online, je kľúčové, aby rozumeli čo sa ukrýva pod pojmami ako grooming, catfishing alebo online predátor. Tie slová poznať nemusia, ale mali by byť schopné porozumieť riziku a rospoznávacím znakom takýchto pokusov. Rovnako však musia mať na strane vysvetľovateľa niekoho, čo taktiež pojmom rozumie a vie, pred čím svoje dieťa varuje. Častokrát ani rodičia netušia, aké problémy sú aktuálne, ako vyzerajú a že pocit „Mne sa také nemôže stať“ je veľmi mylný.











