Dnešný počítač môže mať 16, 32 či 64 GB operačnej pamäte RAM a používateľ sa napriek tomu niekedy sťažuje, že jej má málo. Prvé osobné počítače pritom pracovali s kapacitou udávanou v kilobajtoch. Ešte staršie stroje nemali pamäťové moduly ani čipy – informácie uchovávali pomocou elektrónových trubíc, zvukových impulzov alebo malých magnetických krúžkov.
Operačná pamäť RAM, foto: pixabay
Úloha RAM sa však v zásade nezmenila. Stále predstavuje rýchly pracovný priestor, v ktorom má procesor pripravené práve používané programy a dáta. Na rozdiel od pevného disku či SSD sa obsah modernej operačnej pamäte po vypnutí napájania stratí.
Keď jeden magnetický krúžok uchovával jediný bit
Dôležitým krokom vo vývoji bola magnetická jadrová pamäť. Tvorili ju drobné feritové krúžky poprepletané tenkými vodičmi. Každý krúžok mohol byť zmagnetizovaný jedným z dvoch smerov a uchovával jediný bit – nulu alebo jednotku.
Počítač Whirlwind na Massachusettskom technologickom inštitúte sa v roku 1953 stal prvým počítačom používajúcim túto technológiu. Pamäťové polia sa vyrábali veľmi prácne. Tenké vodiče bolo potrebné prevliekať cez miniatúrne krúžky ručne, často pod mikroskopom. Túto precíznu prácu vykonávali prevažne ženy.
Magnetická pamäť mala vlastnosť, ktorú dnešná bežná RAM nemá: údaje dokázala zachovať aj po vypnutí elektriny. Bola však rozmerná a drahá. Prvé jadrá mohli stáť približne jeden dolár za jediný bit.
Zlom nastal v 60. rokoch. Výskumník IBM Robert Dennard v roku 1966 prišiel s princípom dynamickej pamäte DRAM založenej na tranzistore a kondenzátore. Patent bol udelený v roku 1968 a v roku 1970 sa objavil Intel 1103, prvý komerčne úspešný čip DRAM. Uchovával 1 024 bitov, čo zodpovedá iba 128 bajtom.
Počítače dostali kilobajty a neskôr megabajty
Polovodičová pamäť sa dala postupne vyrábať lacnejšie, zaberala menej priestoru a mala vyššiu kapacitu. Začiatkom 70. rokov začala vytláčať magnetické jadrá a približne okolo roku 1980 sa stala dominantnou technológiou hlavnej počítačovej pamäte. Keď IBM v roku 1981 predstavilo svoj prvý osobný počítač IBM PC 5150, základná konfigurácia mala iba 16 KB RAM. O rok neskôr prišiel Commodore 64 so 64 KB. Kapacita bola natoľko zaujímavá, že sa dostala priamo do názvu počítača.
Pre porovnanie, jeden dnešný 32 GB pamäťový modul má viac než pol miliónakrát vyššiu kapacitu než celá operačná pamäť Commodore 64. Samozrejme, moderné programy, operačné systémy, grafika a internetové prehliadače majú neporovnateľne vyššie nároky. Pamäťové čipy sa najskôr osádzali priamo na základné dosky alebo na rôzne rozširujúce karty. Postupne sa presadili moduly SIMM a neskôr DIMM, ktoré poznáme aj zo súčasných stolových počítačov. Notebooky dostali ich menšiu verziu SO-DIMM.
Koncom 90. rokov sa rozšírila pamäť SDRAM, ktorá zosúladila svoju činnosť s hodinovým signálom systému. Okolo roku 2000 ju začala nahrádzať DDR SDRAM. Skratka DDR znamená Double Data Rate – pamäť dokáže uskutočniť dva dátové prenosy počas jedného pracovného cyklu.
Od DDR po moduly s kapacitou 256 GB
Po prvej generácii DDR nasledovali DDR2, DDR3, DDR4 a dnešná DDR5. Každá generácia prinášala vyššiu priepustnosť, rast kapacity a spravidla aj nižšie pracovné napätie. Jednotlivé generácie však nie sú navzájom zameniteľné. Majú odlišné elektrické vlastnosti aj umiestnenie výrezu na module. Kým v minulosti sa operačná pamäť počítala v kilobajtoch a neskôr v megabajtoch, súčasné osobné počítače bežne pracujú s desiatkami gigabajtov. Profesionálne pracovné stanice a servery sa dostávajú do stoviek gigabajtov alebo terabajtov.
V roku 2026 spoločnosť Micron predstavila 256 GB moduly DDR5 RDIMM aj kompaktné 256 GB moduly SOCAMM2 určené pre servery a systémy umelej inteligencie. Osem takýchto modulov môže jednému serverovému procesoru poskytnúť spolu 2 TB nízkoenergetickej pamäte. Jediný 256 GB modul má kapacitne viac než štyri milióny celých pamätí počítača Commodore 64. Napriek tomu zostáva základný princíp podobný: procesor potrebuje čo najrýchlejší priestor na údaje, s ktorými práve pracuje.
Z drobných magnetických krúžkov ručne poprepletaných vodičmi sa tak RAM za približne sedem desaťročí premenila na čipy obsahujúce miliardy pamäťových buniek.
Naozaj dobrý hosting za smiešne peniaze, najlacnejší hosting pre viac domén, mnoho vychytávok a zrýchlení pre pomalší Wordpress:
