Zdá sa až neuveriteľné, že za vynálezom webkamery nebola potreba komunikácie, živej panorámy z lyžiarskych stredísk, ani záujem o zabezpečenie bezpečnosti pred zlodejmi v budovách. Stála za tým snaha vedieť, či má zmysel ísť do kuchyne po kávu, ak bol kávovar prázdny, alebo plný. V spoločenskej univerzitnej kuchynke nebol telefón, a ani nikto, čo by obchádzal oddelenia a dal vedieť ostatným, že budú merať cestu zbytočne. Na Cambridge vtedy počítačoví inžinieri a študenti pracovali v počiatkoch programovania a káva mala svoju dôležitosť. Ak museli čakať na výrobu novej, bolo to otravné a unikala im práca. Takže čo?
foto: youtube v článku
Riešením bolo vynájdenie webkamery
V roku 1991 na univerzite v Cambridge vznikol jedinečný projekt, ktorý položil základy pre technológiu webkamier, ako ju poznáme dnes. V budove počítačových vied stál v spoločenskej miestnosti na konkrétnom poschodí kávovar. Okolo neho sa točil život študentov a vedcov. A keďže bol umiestnený v spoločenskej miestnosti, nevideli naň a netušili, či to má zmysel, alebo budú čakať. Museli často absolvovať zbytočnú cestu, aby zistili že idú zbytočne.
Pozor, nešlo o pohodlnosť ale o projekt
Tím vedcov, vedený Quentinom Stafford-Fraserom a Paulom Jardetzkym, sa rozhodol tento problém vyriešiť. Nešlo pritom, ako sa to snažia vykresliť mnohé magazíny, o chorobnú pohodlnosť a lenivosť. Šlo o výzvu vynájdenia riešenia, ktoré by pracovalo s obrazom. Tento test, pokus, projekt a nakoniec výsledok, tak mohol byť testovaný pod dohľadom a ďalej vyvíjaný a zdokonaľovaný. Použili kameru pripojenú k miestnej sieti a vytvorili jednoduchý softvér, ktorý prenášal obraz kávovaru priamo na obrazovky počítačov. Vďaka tomu mohli zamestnanci a študenti laboratória skontrolovať hladinu kávy na diaľku a rozhodnúť sa, či má zmysel vydať sa po šálku.
V roku 1993 však Martyn Johnson spôsobil prielom. Jeho pracovisko nebolo priamo v budove a ak chcel vidieť stav kávovaru tiež, musel vynájsť systém, ako sa pripojiť na obraz z inej siete. Ak hádate, či na to prišiel, alebo nie… je jasné, že sa mu to podarilo. Veď preto ten prielom.
Táto kamera, známa ako Trojan Room Coffee Pot Camera, sa stala prvou webkamerou na svete. Po niekoľkých rokoch, keď sa internet začal rozširovať, bola kamera pripojená k verejnej sieti a stala sa senzáciou. Ľudia z celého sveta sledovali, či je v kávovare dostatok kávy. Kamera fungovala až do roku 2001, keď bol kávovar definitívne vyradený z prevádzky. ako starý a nepoužiteľný. To miesto, kde stál je však na univerzite stále slávne a mnohí noví študenti ho chcú vidieť tiež. Jednoducho preto, že to miesto a predstava vzdialenosti od pracovísk dáva ďalšie možnosti predstavivosti dnes.
Čo pre nás znamená webkamera dnes?
Webkamery, pôvodne navrhnuté pre riešenie malých praktických problémov, dnes zohrávajú zásadnú úlohu v našom živote. Slúžia nielen na osobnú komunikáciu cez videohovory, ale aj na vzdelávanie, prácu na diaľku, telemedicínu a bezpečnostné monitorovanie. Ich význam vzrástol najmä počas pandémie COVID-19, keď sa online stretnutia, vyučovanie a práca z domu stali normou. Neskôr sme si mohli všimnúť webkamery v rámci bezpečnostných rokovaní. Paranoja ruského prezidenta ho izolovala od všetkých a hlavnou formou komunikácie so zvyškom vlády a so vzdialenými generálmi, ktorí počas invázie na Ukrajinu útočia a riadia útoky, sa taktiež v plnej miere spoliehajú na túto technológiu.
Okrem toho majú webkamery mimo komunikáciu aj výrazné kreatívne využitie – v umení, tvorbe obsahu na platformách ako YouTube alebo Twitch, a v zábave. S postupným rozvojom technológií, ako sú umelá inteligencia a virtuálna realita, sa ich funkcie neustále rozširujú. Webkamera, ktorá kedysi slúžila na sledovanie kávy, sa stala nástrojom, ktorý zjednodušuje a obohacuje každodenný život miliónov ľudí na celom svete.
