Copytrack a vymáhanie: Keď automat hľadá ukradnuté fotografie

Automatické vyhľadávanie fotografií na internete dokáže byť výborným pomocníkom pre fotografov, ktorých snímky niekto skutočne ukradol. Rovnaká technológia však naráža na zásadný problém: nájsť zhodný obrázok nie je to isté ako dokázať, že bol použitý bez licencie. Príkladom je nemecká služba COPYTRACK, dnes prevádzkovaná spoločnosťou RD Legal GmbH, ktorá vyhľadáva použitie fotografií na internete a v mene držiteľov práv rieši ich možné neoprávnené použitie. Robí vrásky na čele viacerým slovenským firmám, pretože na vymáhanie touto formou nie je bežná slovenská firma, portál, či jednotlivec pripravený. Nikde nie je jednoznačný postup a mnohé fóra radia ignorovať. Fatálne je, že takéto výzvy niekedy obsahujú tak zvláštny nárok, že email považujete za falošný. Alebo mu nerozumiete. Vyžaduje platbu za fotografiu, ktorej ste vlastníkom, alebo ste eshopom, ktorý má produktovú fotografiu priamo samotného dodávateľa. Čo si potom o probléme myslieť?

Ilustračná snímka: fotografia produktu v eshope, ktorá je legálne nadobudnutá a aj uvedená v popise produktu, môže byť problém. Hoci ním v skutočnosti nie je.

Ilustračná snímka: fotografia produktu v eshope, ktorá je legálne nadobudnutá a aj uvedená v popise produktu, môže byť problém pre celú sieť kníhkupectiev, odberateľov, heureku a podobne. Hoci tým problémom v skutočnosti vôbec nie je. To je problém automatizácie, ktorá si neoverí, čo je predmetom sporu.

Samotný COPYTRACK vo svojich podmienkach uvádza, že jeho obrazové vyhľadávanie automaticky prehľadáva internet a hľadá zhody s nahranými fotografiami. Nájdené výsledky následne zobrazuje klientovi, ktorý ich môže označiť ako možné porušenie práv a poveriť COPYTRACK ďalším postupom.
Problém začína vo chvíli, keď technická zhoda fotografie začne pôsobiť ako dôkaz chýbajúcej licencie. COPYTRACK pritom vo vlastnom FAQ vysvetľuje, že dôvodom kontaktovania prevádzkovateľa webu môže byť jednoducho to, že jeho klient nenašiel licenciu vo svojich záznamoch. Zároveň výslovne pripúšťa, že oslovený používateľ mohol fotografiu úplne legálne získať napríklad cez Shutterstock, Adobe Stock alebo Getty Images. To sa ale z emailov nedozviete.

Získate z takého emailu pocit:

že ste niekde pochybili, niečo ste porušili a máte problém
email je formulovaný v takej podobe, v akej úspešne vystraší menej znalého.
máte šrám v podnikaní alebo pôsobení redakcie. Rozdiel je v tom, či opodstatnene, alebo nie.

Čo platí?

všetko je legálne. Firma naozaj existuje, len tie informácie nie sú v emailoch formulované kompletne.
reálne sa emaily dostávajú na právne oddelenia slovenských firiem a tvoria náklady. Alebo firmy oslovujú právnikov a tí si nevedia rady, stoja stovky eur v rámci poradenstva a znova môžeme hovoriť o nákladoch, ak právnik venuje hodiny času štúdiu toho, čo vlastne takáto výzva znamená. Pre mnohých je to úplná neznáma novinka na ktorú chýba špecializácia bežného slovenského právnika.
ak taký email do vašej firmy či redakcie dorazil, skontrolujte, či ste si fotografiu nestiahli z GOOGLE IMAGES (niečo také je vždy nemysliteľné a žiaľ, stále mnoho redakcií takto funguje. Nie, voľne šíriteľné obrázky z Google.images.com neexistujú a upozorňuje na to aj samotný Google pri obrázkoch, ktoré si tak nájdete.) Ak máte účet vo fotobanke, vždy máte aj zoznam toho, čo ste si stiahli. V takom prípade máte predložiť doklad o nákupe alebo stiahnutí a prípad sa môže uzavrieť.

Jedno vážne upozornenie:

Emaily z takýchto služieb majú jeden vážny prvok, ktorému venujte pozornosť. Často obsahujú link na ich stránky, na portál a výzvu na zadanie kódu konkrétneho prípadu. Na toto veľký pozor. Email vám neprezradí, že otvorením odkazu a zadaním kódu v podstate vytvoríte záznam o zadaní kódu a vysoko pravdepodobne zanecháte svoju IP adresu, prípadne ďalšie vlastnosti o vašom počítači. Poskytnete tak o sebe údaj, ktorý pri istej formulácii zákona o ochrane osobných údajov môže viesť k stotožneniu konkrétnej osoby a môže byť braný ako osobný údaj. Otvorením takýchto odkazov môžete odosielateľovi výzvy poskytnúť zásadný údaj a potvrdenie, že 1. prijímateľ porozumel obsahu, prečítal ho a použil kód na otvorenie detailu. Zároveň, že 2. emailová adresa je správna, so živým človekom a môžu na ňu cieliť komunikáciu.

Firma, doména ani fotobanka nemusia mať rovnaké meno

Internetový obchod pritom vôbec nemusí fungovať pod názvom spoločnosti, ktorá licenciu k fotografii zakúpila. Fiktívna príkladová spoločnosť PRÍKLAD-XY, s.r.o. môže prevádzkovať web INYPRIKLAD.tld, pričom obrázky nakupuje centrálne marketingové oddelenie alebo externá reklamná agentúra. Obrázok mohli dokonca zakúpiť aj vývojári webu pri výrobe stránok.
Do reťazca môžu vstupovať aj ďalšie subjekty. Fotograf poskytne fotografiu fotobanke, od nej ju kúpi vydavateľ, výrobca alebo reklamná agentúra a hotový reklamný materiál následne dostanú desiatky obchodných partnerov.
Automatický systém však na konci vidí predovšetkým obrázok a doménu.
Práve tu vzniká nebezpečenstvo falošných poplachov.

Skutočnosť, že klient (sťažujúca sa fotobanka) COPYTRACK-u nevie vo vlastnej databáze nájsť licenciu vystavenú na konkrétnu doménu alebo spoločnosť, ešte sama osebe nepreukazuje neoprávnené použitie fotografie. Mohli ste si ju kúpiť na Shuttestocku, čo je bežný a populárny zdroj na Slovensku. Pritom častý zdroj fotografií v knižnom priemysle. V konkrétnych výzvach sa opakovane objavuje aj fotobanka YayImages, prípadne iní. COPYTRACK pritom vo vlastnom FAQ medzi príkladmi ďalších fotobánk uvádza služby Adobe, Getty Images a Shutterstock. Samotná fotografia tak pokojne môže existovať v distribučných alebo licenčných reťazcoch viacerých služieb. Môže byť aj na Dreamstime, iStock a mnohých iných. Fotograf môže svoju fotografiu ponúkať do viacerých fotobánk. Predmetnú fotografiu sami dokážete dohľadať na iných miestach pomocou Google Lens vyhľadávača, ktorý je súčasťou bežného Googlu.

Čo ak je fotografia súčasťou obálky knihy alebo produktovej foto?

Ešte zvláštnejšie situácie vznikajú pri produktových fotografiách. To je teraz naprieč Slovenskom aktuálne a môže to znieť až absurdne. Malé kníhkupectvo si nemôže dovoliť zaplatiť za fotografiu pár stoviek eur len preto, že odosielateľ emailu niečo tvrdí. Licenciu pochopiteľne toto kníhkupectvo nemá. Ponúka knihu a jej vyobrazenie.

Predstavme si knihu, ktorej vydavateľ legálne zakúpil Shutterstock fotografiu a grafik ju použil ako jednu zo súčastí knižnej obálky. Hotový obrázok obálky následne vydavateľ poskytne kníhkupectvám, distribútorom a médiám, aby mohli knihu predávať a propagovať. V tiráži je uvedené, kto knihu napísal, vydal, kto navrhol obálku a odkiaľ pochádza fotografia. Bežná encyklopédia DK má na obálke bežne fotografie zo Shutterstocku, podobne ako niektoré beletrie vyobrazujú ľudí, ženy, páry a pod. Znie až absurdne, že výzvu od COPYTRACK dostanú kníhkupectvá, ktoré reverzným vyhľadávaním obrázkov nájdu a dohľadajú kontakt aj práve na vystavené obálky kníh.

Ak systém následne rozpozná pôvodnú stock fotografiu na obálke knihy, môže technicky nájsť desiatky webových stránok obsahujúcich rovnaký vizuálny prvok. Facebook skupiny s bazárovým predajom, bazošové inzeráty s predajom knihy. To však automaticky neznamená desiatky nezávislých prípadov neoprávneného použitia fotografie.

Podobný modelový príklad si možno predstaviť pri elektronike. Výrobca televízora vytvorí oficiálnu produktovú fotografiu, na ktorej je na obrazovke televízora fotografia futbalovej lopty legálne získaná z fotobanky. Môžu byť aktuálne majstrovstvá vo futbale. Hisense, Panasonic, Sony, LG, Samsung, ktokoľvek iný kúpi v rámci promo fotografiu lopty a futbalistovej nohy pri nej pripravenej kopnúť. Má osloviť zákazníkov viac ako len čierny displej LED obrazovky. Rovnaký oficiálny obrázok televízora následne používajú desiatky, či stovky predajcov elektroniky. Samotné nájdenie fotografie lopty na stránkach jednotlivých predajcov ešte nevysvetľuje, odkiaľ pochádza ich oprávnenie používať celý produktový materiál. Práve preto je pri automatickom vyhľadávaní nevyhnutné skúmať kontext obrázka a celý licenčný reťazec.

Nie je možné z verejne dostupných informácií tvrdiť, že každý e-mail COPYTRACK-u vzniká úplne automaticky a bez ľudskej kontroly. Automatizované je však minimálne samotné vyhľadávanie obrazových zhôd a COPYTRACK tento princíp opisuje vo vlastných dokumentoch. Avšak potom nasledujú vrásky na čele vystrašených ľudí. Vystrašených ľudí! Opakujeme! Vystrašených ľudí a taká situácia normálna určite nie je.

Nemeckému právnikovi vytkli fotografiu kúpenú zo Shutterstocku

Veľmi konkrétnu skúsenosť zverejnil nemecký advokát Christian D. Franz. V októbri 2024 dostal od COPYTRACK-u výzvu týkajúcu sa fotografie používanej na webovej stránke jeho advokátskej kancelárie. COPYTRACK podľa neho konal v mene YayImages. Háčik bol v tom, že Franz mal fotografiu legálne licencovanú zo Shutterstocku už od roku 2014. Právnik zverejnil aj dokumentáciu prípadu. Podľa jeho opisu mu bola ponúknutá možnosť zaplatiť 350 eur ako kompenzáciu alebo 389,59 eura za ročnú licenciu. Zaplatením by sa zdal problém vyriešený. Franz najskôr požadoval preukázanie práv klienta COPYTRACK-u a následne doložil vlastnú Shutterstock licenciu.
Výsledok? COPYTRACK prípad uzavrel a podľa Franza uznal, že k porušeniu práv nedošlo.

Podobné skúsenosti opisujú aj používatelia hodnotiaceho portálu Trustpilot. V roku 2026 sa medzi recenziami COPYTRACK-u objavili napríklad tvrdenia používateľov, ktorí uvádzajú, že mali fotografie licencované cez Shutterstock, Canva alebo inú normálne legálnu fotobanku. Ide o používateľské recenzie, nie o súdne rozhodnutia, preto ich je potrebné brať ako užívateľské skúsenosti. Ich počet však ukazuje, že otázka licencie zakúpenej prostredníctvom iného distribučného kanála sa v praxi opakuje a emaily nie sú ojedinelé. Zaujímavá je dokonca reakcia samotnej YayImages na jednu z podobných recenzií. Spoločnosť v januári 2025 uviedla, že ak bol obrázok získaný s platnou licenciou z inej platformy, nemajú sa účtovať žiadne poplatky. Technológia na ochranu autorských práv preto sama osebe nie je problémom. Fotograf má nepochybne právo brániť sa proti skutočnému kradnutiu svojej práce. Problém nastáva vtedy, keď automaticky nájdená obrazová zhoda nedokáže rozlíšiť ukradnutú fotografiu od legálne zakúpeného stocku, reklamného materiálu výrobcu alebo fotografie vloženej do hotového dizajnu knižnej obálky.

V takých prípadoch je namiesto okamžitého platenia predovšetkým potrebné dohľadať pôvod materiálu, licenčný reťazec a dokumentáciu. Samotný COPYTRACK napokon vo svojom FAQ potvrdzuje, že platná licencia môže pochádzať aj z inej fotobanky a po jej preukázaní má byť prípad uzavretý.

Jedna veľmi dôležitá rada na záver:

Nikdy v minulosti a ani dnes nebolo legálne a povolené stiahnuť si fotografiu akúkoľvek a nasadiť ju kamkoľvek. Vždy existovali nepísané aj písané pravidlá. Posledných 25 rokov a aj v dobe predtým (25 rokov je u nás sprístupnený internet bežným ľuďom cenovo postupne dostupnejšími programami) sa stránky radi skrášľujú posledným viditeľným prvkom na svojom frontende – na svojich verejných stránkach. Je to prvok v znení © ALL RIGHT RESERVED, prípadne uvedenie, komu práva patria. Ak ste si niečo také na stránky dali, chcete svetu tam vonku dať vedieť, že váš materiál je chránený a autorský čistý. Že budete brániť svoje práva a aj ostatní majú k obsahu pristupovať ako k chránenému a rešpektovať písané aj nepísané pravidlá. Ak ste sa pustili do vydávania článkov bez toho, aby ste mali novinárske vzdelanie a vedeli o obmedzeniach, následky pochybení sú problémom prevádzkovateľa blogu, portálu, magazínu, či iných stránok, teda vás. Nikoho iného.

Predovšetkým v období popularity Webgarden, eStranky, Blog.cz v rokoch 2006 – 2016 sme sa stretávali s množstvom bezhlavo kopírovaného obsahu. Freehostingy ako wz.cz, ic.cz, szm.com dovolili umiestniť vlastné stránky začínajúcim tvorcom, ale tiež mnohým, ktorí k obsahu prišli „V Googli“. Poskopírované fotografie na stránkach bez uvedenia zdroja pochádzali z Googlu ako údajne „voľne šíriteľné“, vrátane obsahu a rôznych prvkov. Autor webu, či článku „nevedel o obmedzeniach“. K blogovaniu sa dostáva ktokoľvek bez znalosti kódexu, zákonov a obmedzení. Stránky a hosting si môže kúpiť ktokoľvek, aj bez toho, aby si prečítal nejaké zásady o používaní obsahu. Webhostingové spoločnosti pritom majú v podmienkach, že prevádzkovať svoje portály môžete, ale musia byť plne legálne a rešpektovať zákony. Tieto podmienky si niektorí jednotlivci nečítajú.

Až prvé problémy niektoré miesta prinútia prehodnotiť, odkiaľ berú svoj materiál. Ak je to váš prípad, je dobré si vyčleniť hodiny práce, prípadne dni a prejsť celý fond obrázkov na svojich stránkach. Zlegalizovať ich náhradou za oficiálne zakúpené, alebo siahnuť po fotobankách bezplatných. Výhodou takto skontrolovanej stránky je, že podobné emaily od tejto spoločnosti a iných, už nepredstavujú právny problém pre vaše fungovanie. Také jednoduché.