Môžu byť tzv. filmové miesta lákavé? Niekde dokážu zarábať milióny, inde zanikajú a zabúda sa na ne… Kým marketing v rôznych technologických a informačných odvetviach naberá na obrátkach, nestačíme stíhať sledovať, kam sa dokáže uberať. Napríklad taký marketing v cestovnom ruchu nezažíva dobré obdobie. V niektorých oblastiach to dobré obdobie možno vôbec nemal. Koronakríza zasiahla turizmus a služby v cestovnom ruchu celkovo dosť zásadne. Hovoriť a hodnotiť marketing v tejto oblasti v takomto čase neistoty by nebolo správne. Zato pozerať na neho z pohľadu posledného desaťročia tiež nie je na škodu. Mali by sme jasno napríklad v tom, že jedno odvetvie turizmu je u nás dlhodobo prehliadané a až na Oravský hrad a pár ojedinelých miest na mape Slovenska ho nikto neberie ako rovnocenný druh turizmu.
Oblasť záujmu zvaná filmový turizmus teraz tak trochu ožíva príchodom knihy Filmový turizmus, ktorá podrobne uvádza miesta na celom Slovensku, ktoré sa objavili vo filmoch. Uvádza aj pritom mieru využívania v cestovnom ruchu. Väčšinou však neexistuje žiadna a tak je len na verejnosti, aby si sama našla konkrétne miesta, prípadne niekto prišiel s myšlienkou, ako vyťažiť z takýchto prepojení na film maximum.
Turizmus filmový a jeho marketing
Nie sme krajinou, kde sa nakrúcali Hunger Games, Squad Games, ani Star Wars. Napriek tomu máme skúsenosti s mnohými inými filmami, ktoré jednotlivci na niektorých miestach dokážu vyzdvihovať a propagovať. Chorvátsko láka na Winnetua, kadejaké miesta v ČR sa jasne a hrdo pýšia, že sú tými z filmov Limonádový Joe, z Postřižin s Magdou Vášaryovou, alebo z rôznych komédii. Hoštice u Volyně žijú trilógiou Slunce, seno a Karlovy Vary sú vyslovene filmovým mestom, ktoré dokonca aj sprievodcovia uvádzajú a nezabúdajú na filmy, ktoré sa na ktorom mieste nakrúcali. Na Slovensku? Iba ak Oravský hrad uvádza zoznam filmov a uvádza ich aj Vlkolínec.
Film nie je vnímaný ako zaujímavý prvok. Z pohľadu organizácii a manažmentu cestovného ruchu. Nie z pohľadu návštevníkov, ktorých názor a preferencie nemusia byť známe. Dokonca si doma ani nepestujeme tento druh turizmu, čo je škoda.
Čo by pomohlo?
- Viac medializácie a prepojení informačných zdrojov – ich obohatenie o zaujímavosti, ktoré sa týkajú filmu. Tie majú v zahraničí moc aj pri menších filmoch a menej významných hercoch. Ale aj tá posledná stodola v dedine má pre turistu zrazu inú hodnotu, keď k nej pripoja vetu „V roku 1993 pri nej nakrúcali celovečerný film. Bol aj na STV.“ Už to nie je len stodola. Už je to filmová stodola. Aké jednoduché? Pre zaujímavý pútavý marketing základ, ktorý celkom postačuje.
- Viac tabúľ, informácií a prepojení.
- Lepšia podpora komunikácia s organizáciami v cestovnom ruchu už pri výrobe filmu. Práve na toto upozorňuje aj kniha Filmové miesta. Pritom obe strany si už tu vedia veľmi pomôcť. Stačí len chcieť. Na Slovensku zväčša nechceme, alebo skôr nikto netuší, ktorá bije.
Spomenutá kniha Filmové miesta stojí za pozornosť. Nájdete ju pod ISBN: 978-8081-36-134-0. Napríklad aj na Martinuse.
Oficiálne stránky vydavateľa: https://dajamabooks.sk/produkt/filmove-miesta/
